„Sníva sa počas spánku nevidiacim?
Ako vedia slepí rozoznať farby?
Môžu sa nevidiaci kolobežkovať?“
Odpovede nielen na tieto, ale aj na mnoho ďalších otázok dnes potešili a častokrát aj prekvapili žiakov 3. a 4. ročníkov našej Drábky.
V spolupráci s Úniou pre nevidiacich a slabozrakých Slovenska sme žiakom priblížili život ľudí so zrakovým postihnutím, či už s obmedzeným videním, alebo aj úplnou slepotou. Počas workshopu si žiaci prostredníctvom simulačných okuliarov na vlastnej koži skúsili, aké je to mať zvyšky zraku, vidieť rozmazane, alebo nevidieť vôbec. Dozvedeli sme sa, ako sa prelieva horúca voda na čaj do hrnčeka, koľko strán má jedna kniha v Braillovom písme v porovnaní s bežnou knihou, pomocou hmatu sme spoznávali reliéfny kalendár, a dokonca sme si skúsili zahrať aj človeče, nehnevaj sa pre nevidiacich.
Veríme, že aj prostredníctvom týchto aktivít sa nám darí rozvíjať inkluzívne hodnoty, veď napokon:
„Dobre vidíme iba srdcom, to hlavné je očiam neviditeľné.“ — Antoine de Saint-Exupéry, kniha Malý princ