Školská špeciálna pedagogička
Ako pracovať so žiakmi s vývinovými poruchami učenia
Špecifické vývinové poruchy učenia (ďalej ako VPU) sú definované ako narušená schopnosť naučiť sa čítať, písať, počítať pomocou bežných výukových metód pri priemernej úrovni inteligencie a primeraných sociokultúrnych podmienkach.
Najčastejšie sa vyskytujúce špecifické vývinové poruchy učenia sú:
• Dyslexia – porucha osvojovania čítacích schopností.
• Dysgrafia – porucha osvojovania písania.
• Dysortografia – porucha osvojovania pravopisu.
• Dyskalkúlia – porucha osvojovania matematických schopností.
Za dieťa s VPU sa považuje žiak, ktorému na základe psychologického a špeciálnopedagogického vyšetrenia bola diagnostikovaná niektorá z uvedených porúch učenia. Podľa viacerých autorov môžu VPU vzniknúť na rôznom podklade a môžu sa symptomaticky manifestovať v rôznej miere. Priamymi príčinami bývajú najčastejšie rôzne deficity v oblasti pamäte, deficity vo vnímaní, deficity funkcie myslenia, rečové deficity, nedostatok motivácie, koncentrácia pozornosti, emocionálne faktory a pod.
Dyslexia
Je porucha osvojovania čítacích schopností - znížená schopnosť správne čítať – napriek primeranej inteligencii, normálnemu sociokultúrnemu zázemiu a bežným vyučovacím metódam.
Úroveň čítania je na výrazne nižšej úrovni, ako sa očakáva vzhľadom na iné schopnosti a výkony žiaka.
Porucha čítania môže postihovať rýchlosť čítania (dieťa číta pomaly alebo len slabikuje), správnosť (dieťa zamieňa písmená, domýšľa si text), porozumenie čítaného textu (aj jeho reprodukcia je veľmi slabá).
Dyslektici si zamieňajú tvarovo a zvukovo podobné písmená, slová lúštia alebo si ich domýšľajú.
Čítanie je pre nich veľmi namáhavé a často mávajú problémy so zapamätaním učiva.
Rečové ťažkosti často súvisia so špecifickou poruchou čítania - tejto poruche často predchádza anamnéza porúch vývinu reči a jazyka.
Prejavy dyslexie:
- ťažkosti v rozlišovaní tvarov písmen aj tvarovo podobných písmen
- znížená schopnosť spájať písanú a zvukovú podobu hlásky
- problémy v rozlišovaní zvukovo podobných hlások
- inverzie - nedodržanie poradia písmen
- pridávanie písmen, slov
- vynechávanie písmen, slabík
- domýšľanie si slova podľa správne prečítaného začiatku
- nedodržiavanie dĺžok samohlások, ťažkosti v mäkčení
- neschopnosť čítať s intonáciou
- nesprávne čítanie predložkových väzieb
- nepochopenie obsahu čítaného textu
- dvojité čítanie.
K nešpecifickým prejavom patria aj deficity v pozornosti, v pamäti, motorike – porucha koordinácie pohybov, jemnej motorike, ťažkosti v pravo-ľavej orientácii, časovo-priestorovej orientácii, problémy v rečovom prejave – znížený jazykový cit, nesprávna výslovnosť, artikulačná neobratnosť, poruchy aktivity, odlišnosť v spôsobe uvažovania a spracovávania informácií (deti s VPU často preferujú neštandardné spôsoby uvažovania a menej účelné spôsoby osvojovania učiva - uprednostňujú mechanické, náhodné učenie), majú nízku schopnosť systematického prístupu v akejkoľvek činnosti, ťažkosti s primeranými reakciami na rýchle sa meniace podnety a rešpektovaním ich postupnosti, poruchy exekutívnych funkcií – ťažkosti v oblasti organizácie práce, v plánovaní i s kontrolou výsledkov, nedostatočná kapacita pracovnej pamäti (na verbálne i neverbálne podnety), menšia flexibilita a efektivita činnosti.
Reedukácia dyslexie:
Práca s dyslektikmi by mala vždy začínať motiváciou, potom nasledujú prípravné cvičenia.
Každú etapu je vhodné rozčleniť na jednotlivé kroky s ohľadom na individuálne potreby žiaka.
V príprave sa zameriavame na individuálne rozvíjanie tých funkcií, ktoré sú oslabené a sú príčinou ťažkostí a poruchy.
Pri reedukácii dyslexie sa zameriavame na nižšie uvedené oblasti, pričom je nevyhnutné dodržiavať ich uvedenú postupnosť (nechcieť hneď čítať, ak dieťa nemá dobre osvojené všetky písmená):
1. Osvojovanie si písmen
2. Rozlišovanie a fixovanie tvarovo podobných písmen (rozlišovanie b/d, m/n)
3. Spájanie hlások a písmen do slabík
4. Spájanie slabík do slov, čítanie slov
5. Čítanie textu
6. Porozumenie čítanému textu
7. Tempo čítania
1. Osvojovanie, vyvodzovanie, fixácia písmen: Vhodné je využívať rôzne druhy tzv. obrázkovej abecedy (písmeno je spojené s obrázkom, napr. A a - auto). Vyvodzovať sa doporučuje zároveň tlačené a písané písmeno v spojení s riekankou a obrázkom. Odporúča sa využívanie prírodných zvukov, spojenie s pohybom, obrázkom, s riekankou a pod.
- Využívanie rôznych druhov pomôcok: karty a kocky s písmenami, písmenkové pexesá, hry s písmenami - jednoducho čokoľvek s písmenami, s čím sa dá hrať.
- Písanie písmen do múky, krupice, piesku, obťahovanie tvarov písmen - napr. kriedou napísať písmená na brúsny papier (šmirgeľ) - vďaka drsnosti papiera vníma tvar písmena intenzívnejšie, modelovanie z drôtu.
- Deti obľubujú dokresľovanie písmen - dokončovanie neúplných tvarov písmen (odstupňovať - spočiatku chýbajú len malé časti, neskôr väčšie časti písmen).
- Vytváranie obrázkov z písmen - napr. z tlačeného O - vytvorte tvár, A - strechu domu.
- Hra sa písmenkovú skrývačku (vpísať písmena do okienok na obrázku - napr. hradu - dieťa ich hľadá)
- Využívanie reliéfu - dieťa obťahuje písmeno vyryté (vystúpené v dreve, plastelíne, plaste-
- Písmenkové puzzle - rozstrihajte väčší formát písmena na menšie časti a dieťa ho poskladá.
- využívanie korálok s písmenami, ktoré dieťa navlieka na gumu (naťahovaním a zmršťovaním gumy naznačuje analýzu a syntézu). Pri spojovaní písmen sa dá využívať aj pohybovú aktivitu a rovnako ako pri všetkých cvičeniach dieťa zreteľne vyslovuje a zároveň číta. Využite aj mozaikovú abecedu, kocky s písmenami a pod.
- Písmenková lopta - na loptu urobte predeľovacie čiary a do vzniknutých priestorov dopíšte písmená. Potom sa s loptou hrajte - hádžte, kotúľajte - dieťa číta písmeno, na ktoré vidí, keď loptu chytí, dokotúľa sa k nemu.
- Využívanie písmenkových pečiatok (razítka)- odtláčajte písmená na papier - tvoríme slabiky, slová, vety.
- Zábavné hry - písanie písmen na chrbát dieťaťa - povie, aké písmeno ste napísali, potom sa vymeňte.
- Na písanie písmen nevyužívajte len zošit, využívajte papiere rôznej veľkosti a materiálu, tabuľky, ale i iné materiály (napr. nastriekať penu na okno a písať tam písmená a pod.)
2. Rozlišovanie a fixovanie tvarovo podobných písmen
- Rozlišovanie tvarovo podobných písmen - začíname so znovu vyvodzovaním písmena jedného pomocou spojenia s obrázkami, potom vyvodzovanie druhého písmena, obťahovanie písmen na tabuli, obťahovanie tvarov písmen z polystyrénu, z drôtu a pod., so zatvorenými aj otvorenými očami, porovnávanie slovným komentárom, farebným rozlíšením, vyhľadávanie a farebné krúžkovanie písmen v texte, podčiarkovanie slov, ktoré obsahujú tieto písmená. Nasleduje čítanie slabík a slov, ktoré obsahujú najskôr jedno, potom druhé písmeno. Po zafixovaní oboch písmen nasleduje práca so slovami, ktoré obsahujú obe písmená.
- Využívanie spojenia písmen s obrázkami (b - bubon, d - dom), spájanie týchto písmen s časťami tela b - ako brucho, d - ako zadok.
- Využívanie skladania, dokresľovania písmen a omaľovánky, kde písmeno b-vyfarbuje dieťa napr. červenou a písmeno d-zelenou farbou, úlohy na krúžkovanie, podčiarkovanie určeného písmena, vyfarbovanie obrázkov s písmenami s určením farby písmena.
- Vhodné je využívanie pracovných listov pre dyslektikov ako i čitateľských tabuliek.
- Obúvanie písmen m,n - vystrihnite 5 topánočiek - dieťa ich bude písmenkám obúvať: písmeno m má 3 topánočky, písmeno n - dve topánočky.
3. Spájanie hlások a písmen do slabík
- Najprv tvorenie slabiky s využitím samohlásky „a“ (ma, pa, la, va..) napr. l, a = la. Najprv vyslovíte písmená samostatne a až potom ich spojíte do slabiky. K tomu motivujte aj dieťa.
- Na tvorenie slabík využívajte kocky s písmenami, modely písmen, kartičky s písmenami, navliekacie korálky s písmenami - čokoľvek zábavné, nácvik spájania písmen do slabík.
- Veľmi efektívne je hra s písmenami pripevnenými na gumičke. Na gumu pripevníme 2 písmená – ak gumu roztiahneme, oddialia sa od seba a tvoria samostatné písmená. Napr. M, A. Keď gumu uvoľníme, písmená sa spoja a tvoria slabiku MA.
- Vhodné sú aj hry s rukami. Napr. Natiahneme, vystrieme ľavú ruku a vyslovíme hlásku P. Vystrieme druhé ruku a vyslovíme: A. Tleskneme oboma rukami, spojíme ich a vyslovíme PA.
- Je nevyhnutné dodržiavať postupnosť nácviku - najprv slabiky so samohláskou a v kombinácii so všetkými písmenami, potom kombinácie ďalších samohlások (e,i,o,u,,ô,ia,ie,iu) so všetkými písmenami. Keď dieťa spája slabiky, prejdeme na tvorenie slov so slabík.
4. Spájanie slabík do slov, čítanie slov
- Vhodné je využívanie hier ako Domino a Pexeso, karty so slabikami, drevené doštičky so slabikami.
- Potrebné je využívanie tzv. čitateľských tabuliek a iných publikácií určených pre dyslektikov, ktoré sú k dispozícii pre dyslektikov aj s farebne zvýraznenými slabikami, postrehovanie (rýchla expozícia) slabík a slov.
- Pri čítaní učte dieťa využívať tzv. čítacie (dyslektické) okienko - pomôcka, ktorou žiak pohybuje po texte a v okienku uprostred má len danú slabiku alebo len slovo, ktoré má prečítať.
- Najprv čítajte slová zložené s dvoch slabík, potom počet hlások a slabík v slove zvyšujte.
- Niektoré deti odmietajú používanie okienka. Existuje využívanie tzv. tajného okienka - dieťa si položí na text ukazovák a prostredník vedľa - ich spojením vznikne hore pomyselné okienko.
- Naučte dieťa ukazovať si prstom počas čítania - vďaka tomu sa v texte ľahšie orientuje a nestratí sa tak rýchlo.
- Ak je to možné, dieťa si práve čítaný text - slabiku môže podčiarkovať.
- Nezabúdajte na dodržiavanie postupnej náročnosti čítania (od jednoduchých slov k zložitejším).
- Hry typu Scrabble, Merlin, Amos, Postupnosť pri čítaní slabík a slov má byť nasledovná: otvorené slabiky (ma, na la, sa), zatvorené slabiky (non, pap), jednoslabičné slová (nos, pes, daj), dvojslabičné slová z otvorených slabík (mama, máva), trojslabičné slová z otvorených slabík (koleno, dávajú, priletí), kombinované slová z otvorenej a zatvorenej slabiky (potok, jazyk), postupne zložitejšie slová so zhlukom spoluhlások na začiatku, v strede, na konci až po viacslabičné slová. Zvládnutie slabiky ako celku je veľmi dôležité. K zautomatizovaniu čítania slabík sa využívajú slabiky na kartách, čítanie slabík s využitím počítača, zvýrazňovanie jednotlivých slabiky oblúkmi. Postupne sa skracuje čas pre zvládnutie slabiky, pauzy medzi jednotlivými slabikami sú kratšie, čítanie sa stáva plynulejším. Ak sú deti príliš skoro vedené od čítania po slabikách ku čítaniu celých slov a ešte nezvládajú poriadne slabiky, čítajú si slová potichu pre seba po písmenách a až potom ich vyslovia nahlas (dvojité čítanie).
- Veďte dieťa k hlasnému slabikovaniu a hlasnému čítaniu. Dvojité čítanie (najprv potichu a potom nahlas) je nesprávne, pretože si to môže zle potichu prečítať, zabudne to a vysloví niečo iné. Dieťa často povzbudzujte a motivujte k výkonu pochvalou a vyjadrením pochopenia jeho problémov. Keď dieťa zvládne čítanie slov samostatne, prechádzame na čítanie viet a krátkych, jednoduchých textov.
5. Čítanie textu
- Spočiatku čítajte krátke texty s krátkymi, jednoduchými vetami, postupne náročnejšie a na čítanie ťažie slová s dieťaťom čítajte pred samotným čítaním celého textu (predtrénujte ich).
- Vyberajte také texty, v ktorých sa niektoré slová opakujú alebo také, v ktorých sú slová, ktoré dieťa vie prečítať bezchybne.
- Uprednostňujte texty písané veľkým písmom, bežné, jednoduché, ale výrazné písmo.
- Text by mal byť dostatočne členený (rozdelený do odsekov, nie všetko v jednej kope).
- Vhodné je čítať z tzv. čitateľských tabuliek určených a textov vytvorených pre dyslektikov.
- Vhodné je vybrať niekoľko textov spĺňajúcich základné požiadavky (náročnosť, veľkosť písma...) a dať dieťaťu možnosť, aby si samo vybralo čo chce čítať.
- Pozor na zdĺhavé čítanie. Držte sa zásady - čítajte radšej kratšie, ale častejšie.
- Cvičte orientáciu dieťaťa v texte - zadajte mu slovo, ktoré má vyhľadať, určite mu, v ktorej časti článku má zakryť niektorú vetu. K čítaniu celých slov prechádza dieťa plynule skracovaním páuz medzi čítaním slabík. Problémy sa môžu prejaviť pri čítaní slov typu les, pes, kde ide o uzavretie otvorených slabík. Môžeme využiť globálne čítanie slov. Dieťa vymenúva predmety na obrázku, spoločne s učiteľom k nim prikladá napísané slová (les, pes, puk, myš atď.). Po niekoľkonásobnom opakovaní číta slovo bez obrázku, neskôr vo vetách. Ďalšou možnosťou je čítanie slov od základnej slabiky: la - šla - šlape - našla - vyšla - prišla le - les - lesník - lesík atď.
Námety na prácu s textom v učebnici:
• Úlohy zamerané na pochopenie obsahu: vymysli koniec príbehu, nakresli obrázok, podľa obsahu čítaného textu, vymysli iný názov textu.
• Úlohy zamerané na čítanie ťažších slov: podčiarkni najťažšie slová, poskladaj slová z písmen, slová napíš - vyberieme ťažké slová a následne s nimi so žiakom pracuje, napr. nástenka - vytvor slovo zo slabík, napr. sten – ka- ná, - doplň chýbajúce písmená, napr. n_ste_ka, - napíš písmená v správnom poradí, napr. a n s e k t á n = nástenka.
• Čítaj tak, ako keby si komentoval športový zápas alebo ako keby si čítal tajomný príbeh.
• Prečítaj čo najviac slov na jedno nadýchnutie.
6. Porozumenie čítanému textu
- Porozumenie je jednou z požiadaviek pri nácviku čítania. Najmä u detí s problémami v čítaní, ktoré sú príliš sústredené na technickú stránku výkonu, obsah textu uniká - dieťa nie je schopné rozprávať obsah prečítaného článku, ale má problémy napr. v matematike pri riešení slovných úloh a vo všetkých predmetoch, v ktorých má získavať informácie čítaním z textu.
- Podmienkou čítania s porozumením sú schopnosti:
zrakového rozlíšenia písmen
akustického rozlíšenia foném
koordinácie očných pohybov
spolupráce ľavej a pravej hemisféry
analýza a syntéza jednotlivých písmen do funkčných celkov – slov slabík a schopnosť rozoznávať vetnú melódiu intonáciu a spojovať ju s určitým významom.
Príprava na čítanie textu:
- motivačný rozhovor o článku, ktorý sa bude čítať
- aktivizácia slovnej zásoby, rozhovor na tému súvisiacu s obsahom textu
- čítanie slov vybraných z textu, na kartách, čítanie celých viet, čítanie slov z poprehadzovaných slabík, písmen, čítanie slov s vynechanými písmenami, čítanie náročnejších slov, zmyslové cvičenia zamerané na rozvíjanie zrakového a sluchového vnímania s využitím slov, či obrázkov z textu.
Práca s textom: spočítaj odstavce, riadky, vyhľadaj a prečítaj najdlhšie (najťažšie) slovo, slovo obsahujúce určité písmeno, prečítaj slovo začínajúce (končiace) na určenú hlásku, čítaj len prvé (posledné) písmená v slovách - prečítaj napr. druhé slovo na treťom riadku, prečítaj jednu vetu a nauč sa ju naspamäť a pod. Cieľom týchto cvičení je "ohmatať" si text pred vlastným čítaním.
Čítanie textu vo dvojici - striedavo číta jednu vetu (jedno slovo) žiak, jednu vetu dospelý, resp. spoločné čítanie - čítanie viet dvakrát či viackrát a pod. Pri nácviku čítania s porozumením odporúčame prevádzať nasledovné cvičenia:
priraďovanie slov, poprípade celých viet k obrázkom - dieťa prečíta slovo, vetu na kartičke, priradí k nej odpovedajúci obrázok, vykoná príslušný pokyn, povie vlastnými slovami obsah vety alebo vyjadrí ho obrázkom
na prúžkoch papiera sú rozpísané jednotlivé vety - dieťa ich má poukladať podľa deja do správneho poradia
ilustrácia textu, na začiatok stačí jednej vety
prekrývanie spodných častí písmen alebo jedného slova vo vete tak, aby pri čítaní si dieťa muselo vyvodiť chýbajúce slovo podľa významu, obsahu, zakrývanie celých slov vo vete. Na oblohe svieti ...
pracujeme s textom, v ktorom sú niektoré slová vynechané, sú uvedené oddelene od textu, napr. vedľa neho, pod textom, dieťa si najprv prečíta uvedené slová, až potom číta text, do ktorého slová doplňuje
v texte sa uvádza niekoľko slov navyše, dieťa podľa významu určuje, ktoré slová do textu nepatria
čítanie známeho textu, v ktorom sú vynechané (prelepené) slová - dieťa číta krátky text, potom ho číta znovu, ale text je upravený tak, že sú niektoré slová vynechané
využívanie kombinácie počúvania s vlastným čítaním, dieťa si časť textu vypočuje, potom porozpráva obsah, ďalšiu časť dočíta samo a porozpráva zvyšok deja
dokončovanie príbehov, vymýšľanie vhodných nadpisov, a pod. - snahou je viesť dieťa aj k ústnemu vyjadreniu - rozvoj slovnej zásoby, vyjadrovacích schopností
7.Tempo čítania
Čítanie sa stáva plynulejším najmä podporovaním správnej techniky čítania, rozvíjaním oslabených percepčných a kognitívnych funkcií, postupným zvládaním stále náročnejších slov pri kľudnom prístupe a nezdôrazňovaní chýb alebo tempa čítania.
Môžeme ho zlepšiť aj používaním čítacieho (dyslektického) okienka, kombináciou bežného ukazovania pomocou ukazováka, rozčleňovanie slov na zvládnuteľné úseky, precvičenie izolovaných náročnejších slov, členenie a vhodná voľba textu. využívanie vhodnej motivácie a špeciálnych metód a PC programov, ale aj rôznych metód na zlepšenie techniky a tempa čítania (metóda globálneho čítania, Fernaldovej metóda, techniku SFUMATO).
Metódy práce so staršími žiakmi:
Prípravné cvičenia: 1. Precvičovanie nácvičných (neznámych, ťažkých) slov z textu. 2. Rozhovor o texte – domýšľanie si obsahu pomocou nácvičných slov. 3. Čítanie textu spolu s dospelým. 4. Žiak až následne číta text sám.
Párové cvičenia - simultánne: (vysoká účinnosť)
1. Fáza – simulačná – dospelý predčíta a žiak v tesnej synchronizácii číta tesne za ním
2. Po zvládnutí čítania nasleduje čítanie bez podpory dospelého, po signále je možné čítanie opäť synchronizovať. Čítanie v duete: (dublované)- dospelý číta spolu so žiakom a prispôsobuje tempo čítania jeho schopnostiam.
Striedavé čítanie – dospelý sa strieda s dieťaťom po prečítaní vety alebo odstavca podľa dohody.
Čítanie s kontrolou diktafónu - jednotlivé slová sú nahraté s pauzou. V pauze žiak opakuje slová.
Tieňové cvičenia - dospelý číta jedno slovo v predstihu - získavanie dobrého rytmu, menšie vnímanie vlastných nedostatkov, dobré čitateľské návyky.
Počúvanie predčítaného textu rodičmi - dospelý aktívne počúva.
Čítanie pomocou čítacieho okienka: Odstraňuje dvojité čítanie, zabraňuje neúčelným očným pohybom.
Vysvetľovanie neznámych slov – odporúča sa vopred ich vysvetliť, natrénovať.
Zásady reedukácie čítania:
nápravu čítania začať vo fáze, ktorú žiak dobre ovláda (aj za cenu, že bude pracovať ako v 1.roč.ZŠ)
čítanie si užívajte, ak to tak nie je, skúste zmeniť miesto, prístup alebo dôvod, prečo čítate
čítajte kratšie texty – pravidelne, častejšie – 3-4x počas dňa
preneste čítanie do bežných každodenných činností (varenie –recept, nakupovanie- zoznam)
neopravujte dieťa počas čítania spôsobom: „zle, chyba, ešte raz...“
slová, ktoré dieťaťu nejdú alebo sú dlhšie, prepíšte na papier, hrajte sa s nimi (rozstrihať na slabiky, vyfarbiť každé písmeno inou farbou, spočítať písmená,...)
cieľ – čítanie s porozumením, nie rýchlosť čítania
texty by mali zodpovedať obsahovo primerane veku žiaka
časté opakované čítanie textu je neefektívne – zapamätanie si textu žiakom naspamäť
čítanie je namáhavou aktivitou – nečítať za každú cenu celý text, text by mal byť kratší a prehľadný
k čítaniu viesť žiaka cez jeho záľuby
efektivitu zvýšime spoluprácou rodič-učiteľ-špeciálny pedagóg
rozvahu, pokoj, pohodu, vieru v nápravu, umenie pochváliť drobný pokrok.